Po trinástich rokoch v profesionálnej cyklistike ukončil starší z bratskej dvojice Saganovcov na jeseň svoju bohatú cyklistickú kariéru. Juraj Sagan, často prehliadaný a nedocenený, bol esenciálnou zložkou úspechu svojho mladšieho brata, čím sa nezmazateľne zapísal do histórie slovenskej cyklistiky. Petrova pravá ruka, verný sprievodca už od detských čias a nekonečne ochotný pomocník však čo to dokázal aj sám... Predsalen, nie je veľa Slovákov, ktorí by sa mohli pochváliť štyrmi titulmi národného majstra či dvanásťročnou skúsenosťou vo World Tour. Poďme si pripomenúť Jurajovu úctyhodnú kariéru cestného cyklistu.
| Juraj Sagan (© Jaroslav Maliňák) |
Juraj Sagan sa narodil 23. decembra 1988 a spolu s Petrom vyrastal v Žiline, konkrétne v mestskej časti Bôrik. Počas detstva si obaja bratia zamilovali cyklistiku, no bol to práve Juraj, ktorý sa ako prvý odhodlal skúsiť to súťažne na ceste. Počas štúdia stavbáriny na SOU v Žiline zbieral prvé cenné pretekárske skúsenosti v drese CyS Žilina, pod dohľadom trénerov Petra Zánického a Milana Novosada, ktorí obom Saganovcom spolu s ich rodičmi vytvorili výborné podmienky na rozvíjanie ich talentu. Podľa vyjadrení otca bratskej dvojice bol práve Juraj tým aktívnejším a odhodlanejším, tým ktorý zavelil že sa ide trénovať aj za dažďa a von dotlačil aj Petra.
V roku 2007 sa Juraj Sagan presunul zo Žiliny do Dukly Trenčín a mohol si tak vyskúšať aj medzinárodné pretekanie. Obstojne zajazdil etapáky v Čiernej Hore či Maďarsku, no žiarivý moment prišiel na majstrovstvách sveta U23 v Stuttgarte, kde sa pri triumfe krajana Petra Velitsa umiestnil na výbornom jedenástom mieste. V Dukle strávil ešte ďalšie dve sezóny počas ktorých možno trochu stagnoval, a tak sa v roku 2010 odhodlal na prestup do cudziny, konkrétne do klubového celku Albert Bigot, v ktorom napríklad zajazdil aj piate miesto na dnes už World Tour klasike Eschorn-Frankfurt.
| Juraj Sagan (© archív JS) |
Dvanásť rokov vo World Tour
V roku 2010 prestúpil do World Tour aj jeho mladší brat Peter Sagan, ktorý sa okamžite stal hviezdou profesionálneho pelotónu a ešte v lete toho roku bol schopný do elitného celku Liquigas dotiahnuť aj svojho brata. Juraj sa ponúknutej šance zhostil výborne a v lete 2010 ukázal niekdajší talent. V pozícii stážistu bol jasným domestikom na talianskych jednorazovkách, z ktorých niekoľko odjazdil aj s Petrom po boku, no a okrem toho že sa výborne osvedčil ako pomocník, stihol napríklad aj dokončiť klasiku Giro del Veneto na šiestom mieste.
V ďalších štyroch rokoch v tíme Liquigas a neskôr Cannondale sa však Juraj nechytil podľa predstáv. V talianskom tíme nedostával dostatok príležitostí, plnil úlohy domestika aj na menších podujatiach a keď Peter po sezóne 2014 prestúpil do bohatého tímu Tinkoff-Saxo a Juraja opäť zobral so sebou, začali sa stále viac ozývať neprajnícke hlasy, že Juraj si miestenku vo World Tour nezaslúži a drží ho tam jedine pokrvné puto s hviezdnym bratom. No práve po prestupe do ruského tímu starší z bratskej dvojice výrazne pookrial.
| Juraj Sagan (© Team Tinkoff-Saxo) |
Už v sezóne 2015 bolo badať akúsi zmenu. Na rozdiel od minulých rokov, Juraj začal po príkladne odpracovanej robote domestika preteky jeden po druhom aj dokončovať, hoci nemusel. Progres bol badať aj na slovenskom šampionáte, kde každoročne podporoval brata na ceste k titulu a sám následne dokončil niekde v hĺbke najlepšej desiatky. Tentokrát nemal problém poraziť všetkých kontinentálnych Slovákov a prišiel druhý. A v nasledujúcom roku 2016 sa Juraj prepracoval do najlepšej formy svojej kariéry.
Druhú sezónu v drese Tinkoffu odpálil napríklad druhým miestom v etape Tour de Langkawi, kde v hromadnom šprinte nestačil iba na Jakuba Mareczka. Mal výbornú formu, ako domestik sa osvedčil na kockových klasikách a ruský tím ho nominoval do zostavy pre monumenty Okolo Flámska a Paríž-Roubaix. Na oboch bol pre Petra vari najsilnejším pomocníkom. Poháňaný túžbou pomôcť Petrovi k prvému monumentálnemu víťazstvu ešte 40 kilometrov pred cieľom flámskeho monumentu, po druhom prejazde dvojičky Kwaremont-Paterberg, ťahal skupinu favoritov a likvidoval úniky. Peter v ten deň skutočne vyhral svoj prvý monument a Juraj dokončil v Top 50, čo sa mu takmer podarilo aj o týždeň neskôr na Paríž-Roubaix, opäť po príkladnej práci najlepšieho Petrovho domestika.
V lete 2016 následne s prehľadom dokončil mimoriadne ťažkú edíciu pretekov Okolo Švajčiarska a o týždeň neskôr s bratovou pomocou jasne vyhral domáci šampionát, čo bolo aj jeho prvé profesionálne víťazstvo. Po zvyšok sezóny pokračoval v dobrých výkonoch a len smolný defekt ho obral o možnosť dokončiť majstrovstvá sveta v Katare v prvej skupine a viac sa tak pričiniť o Petrov druhý dúhový dres. Skvelá forma pokračovala aj v roku 2017, už po prestupe do nemeckej zostavy Bora-Hansgrohe.
Juraj bol opäť skalnou súčasťou Petrovej družiny na jarných klasikách, ba dokonca popri domestikovaní dokázal aj zaznamenať výborné 14. miesto na klasike Gent-Wevelgem. V ďalších mesiacoch s prehľadom dokončoval World Tour etapáky, čo mu v kombinácii s ďalším suverénnym triumfom na majstrovstvách Slovenska vynieslo nomináciu na Tour de France. Bohužiaľ, jeho prvá a jediná účasť na Starej dáme skončila neslávne. Už v štvrtej etape bol z podujatia vylúčený Peter Sagan a Juraj akoby stratil motiváciu a zápal pretekať. Etapy dokončoval ako jeden z posledných a v ťažkej horskej deviatej etape potom nestihol limit.
Záver sezóny 2017 bol opäť kvalitný, zavŕšený ďalším pekným výkonom pri pomoci Petrovi k hetriku dúhových dresov v Bergene. Mimochodom, Juraj dokončil nórsky šampionát v druhej skupine na 45. mieste. V sezóne 2018 si aj naďalej udržiaval skvelú formu a bol rešpektovaným domestikom v zostave silnejúcej Bory. Peter s ním opäť mohol vo veľkom počítať na jarných klasikách i etapákoch, no a popritom Juraj dokázal zaznamenať napríklad umiestnenie v Top 10 na klasike GP du canton d'Argovie (1.HC). Na národnom šampionáte tentokrát pohodlne istil víťazného Petra na druhom mieste.
V podobnom duchu sa niesla i sezóna 2019, kedy Bora využívala Jurajove kvalitné služby pomocníka počas kompletnej jarnej kockovej kampane. V lete následne Juraj skompletizoval hetrik národných titulov, opäť v spolupráci s Petrom. Rok 2020 začal odjazdením výborného World Tour kalendáru, no a nepochybne by bol opäť členom klasikárskej letky Bory na kockách, no sezónu na polroka prerušila pandémia Covidu-19. Po reštarte sezóny v improvizovanom kalendári sa mu neušlo veľa príležitostí, no i tak pravidelne pretekal a kvôli prehustenému programu Petra dokonca nahradil na pozícii lídra Slovenska pre majstrovstvá Európy.
Na európskom šampionáte vo francúzskom Plouay zajazdil skvele, udržal sa v prvej skupine a napokon preteky dokončil na 15. mieste. Iba niekoľko dní predtým vybojoval svoj štvrtý a posledný slovenský majstrovský dres, keď sa v Mladej Boleslavi musel prvýkrát zaobísť bez asistencie brata. V spolupráci s kolegom Erikom Baškom však nedali šancu kontinentálnym Slovákom. Začiatkom sezóny 2021 slovenská trojica z tímu Bora zažila zlomový moment v ich kariérach. Nákaza novým koronavírusom ich všetkých výrazne poznačila. Bratia Saganovci sa z nej ešte pozbierali a odjazdili na ich pomery aspoň priemernú sezónu, no vrchol každej Jurovej sezóny, kockové klasiky, bol preč.
Na sezónu 2022 sa bratia presunuli spolu do francúzskeho druholigového celku TotalEnergies. Jednania tentokrát boli zložitejšie, no Petrovi sa napokon podarilo pre brata vybaviť miesto aj v štvrtom profesionálnom tíme. Francúzi však Jurovi nedali veľa príležitostí, nepomohla ani opätovná nákaza novým koronavírusom počas zimnej prípravy, no a Jurova posledná sezóna sa už niesla v neslávnom duchu. Odstúpenie z majstrovstiev Slovenska bolo čerešničkou na torte a tak sa starší z bratskej dvojice rozhodol po septembrových majstrovstvách sveta ukončiť svoju dlhú cestnú kariéru. Rozlúčil sa však so vztýčenou hlavou. Na svetovom šampionáte v austrálskom Wollongongu útočil už od štartu a preteky strávil v úniku pred pelotónom.
Juraj a jeho zanietenosť pre tréning v detstve a schopnosť namotivovať brata boli dôležité pri rozvoji talentu Petra Sagana. Bez Jura by možno Peter nikdy na svoje úspechy nedosiahol. Ako starší brat mu bol v detstve idolom a vzorom, neskôr verným pomocníkom a najoddanejším kolegom. Okrem toho vyše dekády reprezentoval Slovensko na najvyššom cyklistickom fóre v najlepších tímoch sveta, postavil sa na štart Tour de France, vyhral štyri národné tituly, bol priamym spoluautorom famózneho slovenského dúhového hetriku a odjazdil trinásť monumentov, z ktorých desať aj poctivo dokončil, častokrát v prvej polovici štartového poľa.
Juraj, Slovensko ti ďakuje za úžasnú reprezentáciu a dúfa, že bude tvoja kariéra športového riaditeľa minimálne rovnako dlhá a úspešná.








Lukáš Kubiš



